Nemám žiadne meno - Dagmar Hilarová - Recenzia

Anotácia:  

Neuveriteľný príbeh českej poetky a spisovateľky Dagmar Hilarovej. Krátko pred svojimi pätnástimi narodeninami bola transportovaná do terezínskeho geta a strávila v ňom viac než dva roky. Knihu vydala pod svojím menom dolnozemská spisovateľka Miep Diekman, ktorá si autorstvo neprávom prisúdila potom, čo jej skutočná autorka dôverčivo zverila svoj rukopis. Po vyše tridsiatich rokoch vychádza utorské dielo Dagmar Hilarovej, ktoré získalo už tri významné literárne ocenenia v českom jazyku, ako si to vždy priala.

• Autorka: Dagmar Hilarová, Bronislava Janečková
• Počet strán: 96
• Vydavateľstvo: Fragment
• Moje hodnotenie: 4/5

Dagmar Berzettiová, neskôr Hilarová, je hlavnou postavou tejto knihy. Z anotácie už vieme, aký bol jej osud. Keďže bola vtedy veľmi mladučká, mala sotva pätnásť, tak to muselo byť vážne ťažké. Opustiť rodinu a priateľov v dospievajúcom "pubertálnom" veku. A ešte k tomu práve keď máte narodeniny ? Vážne "pekný" darček. 

Keď sa vám knižka dostane do rúk, zistíte že je veľmi útla. Sprvu som očakávala niečo vo väčšom formáte. Lenže keď som si ju otvorila a prečítala tak som bola spokojná. Ako inak nie je dôležitý obal, ale obsah. V prvej časti nájdeme celý príbeh knihy od začiatku. V druhej denník a nakoniec v tretej niekoľko strán o ukradnutom autorstve knihy. Dejepis a históriu mám celkom rada. V škole sme sa neučili úplne podrobne o týchto záležitostiach, ktoré Dagmar zažila. Spomínali sme si vojnu a všetko okolo nej a musím povedať, že ma to zaujalo. Keď som natrafila na túto kniha, tak som neváhala si ju vypýtať. Zaujala ma svojou anotáciou a dobrými ohlasmi. 

Príbehy z minulosti a z čias vojny ma obzvlášť bavia. Čítať a premýšľať nad tým všetkým bolo zaujímavé. Keď si predstavíte koľko ľudí tam muselo ísť a koľko ich v koncentrákoch zomrelo je to smutné. Nikdy nepochopím tých nemenovaných veliteľov z tých dôb. Ľudí klamali, páchali hrozné zverstvá. A to všetko dajme tomu kvôli jednému, ktorý povedal, pretože to tak chcel mať.  Aj keď na také veci nie som žiadna expertka, tak dúfam že sa to nebude opakovať, pretože to by bola veľmi, ale veľmi zlé. 

Dagmar toho prežila mnoho, aj napriek obludným podmienkam, bola statočná a rozumná. Nedokážem pochopiť, ako sa jej v Terezíne podarilo byť milá a k tomu všetkému prežiť. Dokonca sa zamilovať. Ja už len keď som to čítala tak mi prišlo zle. Zlepšiť to dokázali jedine básne, ktoré sú medzi útržkami dňa. Odo mňa má určite rešpekt a veľa obdivu. Denník, ktorý si písala, je napísaný pekne. Jediné, čo mi vadilo bolo to, že ho tam bolo značne máličko. S radosťou by som dokázala prečítať ďalších cca. 100 stránok. Čo sa týka o ukradnutom autorstve, je to vážne smutné a pesimistické.

Celkovo je táto knižka zaujímavé čítanie a podľa mňa sa bude páčiť tým, ktorí majú radi históriu a príbehy spätá z nej. 

Ďakujem vydavateľstvu Fragment za poskytnutie recenzného výtlačku.

Knižku si môžete kúpiť TU.