Nevítaní - Sophie Jordan - Recenzia

Anotácia:

Je rok 2021 a v Spojených štátoch amerických sa niekoľkonásobne zvýšil počet vrážd. Čím ďalej tým viac ľudí má totiž tzv. HTS syndróm – ich DNA obsahuje vraždiaci gén. 

Davy je takmer dokonalá študentka prestížnej školy, je krásna, chodí s úžasným chlapcom a je veľmi talentovanou hudobníčkou. Ale jedného dňa sa celý jej perfektný život zosype ako domček z kariet. Do jej domu dorazia zástupcovia vlády a povedia jej, že je nositeľkou, teda že je HTS pozitívna. Vlastní rodičia sa jej začínajú báť, hoci nikdy nikomu neublížila, vyhodia ju zo školy a stratí všetko, čo mala, o čo sa snažila, svoju budúcnosť. 

Nositeľov pribúda a svet, ako ho poznáme, sa mení. Nikto už sa necíti v bezpečí. Ľudia s HTS sa začínajú zatvárať do internačných táborov. Davy má ale nakoniec šťastie, ocitne sa v špeciálnom výcvikovom tábore. Pokiaľ sa to dá považovať za šťastie – čo z nej bude, keď výcvik prežije? Vraždiace monštrum? A dokáže sa ubrániť vlastným génom alebo sa stane vrahyňou?

• Autorka: Sophie Jordanová
• Originálny názov: Uninvited
• Počet strán: 312
• Preložila: Alica Brendzová
• Vydavateľstvo: CooBoo
• Moje hodnotenie: 3/5

Píše sa rok 2021 a ľudia žijú vo svete, v ktorom sa neskutočne ľahko stanete vyvrheľom všetkých naokolo. Nezáleží na tom, že ste nikomu nikdy ani trochu neublížili, či vás niekto pozná tak dobre ako vaša mama. Nepomôžu vám ani rozsiahle konexie. Ak vám zistia, že ste pozitívny na SVS (syndróm vražedných sklonov) je s vami amen. Všetko, čo ste si doteraz budovali je fuč. Davy Hamiltonová prežíva podobný scenár. Je perfektnou dcéruškou, milovanou sestrou, má obľúbeného frajera aj priateľov. Čaká ju sľubná cesta na Julliarde a nič pre ňu nemôže byť lepšie. Jej život je gombička. Teda bol. Akonáhle zistia že je pozitívna na SVS, všetko sa okolo nej zrúti ako domček z kariet. Zo školy ju vylúčia, pošlú doštudovať strednú do „klietky“, t.j. do suterénu inej školy za ostatnými kvázi zabijakmi. Každý ju považuje za vrahyňu, za zviera. Dokonca aj jej najlepšia priateľka, alebo vlastná matka. Čím ďalej sa to zhoršuje. Pomaly, ale iste si začína myslieť, že je skutočne tou, za ktorú ju každý považuje. Po útrapách, ktorými si musí prejsť nasleduje tá svetlá stránka. Namiesto toho aby ju zatvorili do internačných táborov ju pošlú do špeciálneho výberového výcvikového tábora. No je to vážne tá lepšia alternatíva? Uverí svojmu génu a stane sa naozaj vrahyňou, alebo ho premôže?

„Nemám komu veriť. Nemám priateľov. Prežijem život v tichu, ktoré dokáže prelomiť len hudba.“

Tak aby bolo jasné, na túto knihu som sa tak tešila, že som pomaly odpočítavala dni kedy mi konečne príde domov. Perfektná anotácia, sľubný príbeh, kt. tu ešte nebol. Opak sa však stal pravdou. Hlavná hrdinka celej knihy vám... no inak sa to nedá povedať, budete ju chcieť umlčať. Nahnevá vás do nepríčetnosti. Je mi jasné, že chvíľu určite potrvá kým sa zmieri s tým celým chaosom čo sa okolo nej deje a vyrovná sa s odvrhnutím. Netušila som, že sa to pretiahne skoro na celú knihu. Naivné, nesympatické, príliš uplakané. Uhg toto som nechcela. Počúvať, ako toto nemôže byť pravda, ja nie som vrahyňou, čo na to povie Zac, bude ma naďalej ľúbiť a xy donekonečna... To nie je, pre nás čitateľov, to pravé čítanie. Je to utrpenie. V každej jednej Young Adult knihe nájdeme teraz skoro to isté. Ustráchané dievča, ktoré z ničoho nič stretne svojho pravého bad boya a budú žiť happily ever after. Kde je tá originalita? 

Chlapčenské zastúpenie tu mali viacerí. Davyn priateľ Zac, typický športovec s veľkým egom, akého nájdete pomaly v každom americkom filme či knihe. Jedným slovom - des. Sean je príťažlivý, niečím zaujímavý a ochranársky prenášač mi zdvihol náladu vždy. Nebolo to ale tak, ako pri iných knihách, že by som odpadávala a priala si aby bol mojím v tomto svete. Gila, ďalšieho prenášača a počítačového géniusa som si obľúbila. To isté môžem povedať aj o jej bratovi Mitchellovi. Takého brata by si priala mať každá jedna baba. Pokračuj v tom čo robíš, ide ti to super. A ani tejto veci som nerozumela. Ako? Ako môžu vlastný rodičia pochybovať o svojej dcére? Uugh! A ešte si myslieť že je vážne tou vrahyňou!! To, že si to myslia jej, už expriatelia, je pochopiteľné, ale aj tak. Bože môj. Nemám slov. Všetci, okrem Mitchella a Seana, mi neskutočne liezli na nervy. Ja chcem akciu, niečo naozaj romantické a napínavé. Nie dievča čo bolo uplakané po celú ¾ knihy, uchylného profesora, stupídneho priateľa a naj kamošku, tak isto nevysvetliteľné chovanie jej mamy.

„Chcem zatelefonovať svojim rodičom,“ poviem rozhorčene. „Mám svoje práva! Nemôžete ma len tak odviesť zo školy...“ „Ale môžeme. Práve sme to urobili.“ Pollockovi na čele navrie žila. „Kedy to konečne pochopíte? Nemáte žiadne práva. Máte šťastie, že vôbec smiete chodiť po ulici. Vy aj ostatní prenášači.“ Fučí a každé jeho slovo je ako guľka z pištole. „Keby bolo po mojom, do jedného by som vás zlikvidoval.“

Už som vám povedala, že kniha je rozdelená na dve časti? Prvá sa volá Prenášačka a druhá Mount Haven. V prvej neustále počúvame ufňukané reči od Davy a pomaly spoznávame ďalších členov príbehu a to Seana a Gila. V druhom sa už sleduje správanie a celkovo ešte väčšie rozhorčené dianie vo výcvikovom tábore. Prvá časť sa tiahla a miestami, ako som už spomínala, bola predvídateľná, ale občas aj nudnejšia. V druhej som hlavnú postavu nespoznávala a čím ďalej sa to zlepšovalo. Davy bola ako vymenená a konečne som si užila aspoň jednu scénu. Je tu viac akcie aj napätia. Keby sa v tomto štýle niesol príbeh od začiatku bolo by to oveľa lepšie. Romantická stránka neprináša žiaľ nič nového. Hlavná myšlienka je strašne komplikovane napísaná. A to nehovorím o potenciále, ktorý táto kniha skrýva. Po celý čas sa v knihe mihnú za kapitolami také úseky rozhovorov, či už medzi riaditeľmi táborov a Zacom a Tori. Alebo sú nám podané bližšie informácie o hlavných aktéroch - prenášačoch. Najprv som ich nechápala a potom mi prišli moc nútené.

Nemôžem si pomôcť a snáď nie som jediná, ale počas čítania som tu videla istú podobnosť napríklad s druhou svetovou vojnou (odvážanie do likvidačných táborov), potom niečo z Hunger Games a Divergencie (viacero konverzácií). Uhm, s touto autorkou mám prvú skúsenosť. Drakie som od nej nečítala a po tomto zážitku ani nebudem. Na Nevítaních bolo najlepšie asi to, že som ich prečítala doslova na jeden hlt. Stránky sa otáčajú samé, aj napriek občasným nudným scénam, a čitateľ pri otáčaní hľadá a hľadá niečo naozaj zaujímavé, čo ho privedie do úžasu. Keď sa tam zjavil Sean, hneď to bolo krajšie. :) Táto séria nie je trilógia, ale má celkovo len dve knihy. Druhá sa volá Unleashed. Neviem, presný dátum kedy má vyjsť, ale asi po nej siahnem, keďže ku koncu Nevítaních to bolo len a len lepšie. Ktovie, možno sa autorka spamätá a ešte nás prekvapí. 

Ďakujem vydavateľstvu Albatros Media za poskytnutie recenzného výtlačku. 

Knihu si môžete kúpiť TU.