utorok, 19. januára 2016

Nekonečné more - Rick Yancey - Recenzia

Anotácia:
Boli tichí a neviditeľní, na inváziu sa pripravovali tisíc rokov a potom udreli v piatich vlnách. Po Prvej vlne ostala len tma, po Druhej unikli len šťastlivci, po Tretej sa zachránili iba nešťastníci a po Štvrtej platí jediné pravidlo: nikomu never. Nekonečné more bezprostredne nadvädzuje na Piatu vlnu, ktorá zničila takmer sedem miliárd ľudí. Cassie našla svojho brata a spolužiaka Bena, ale stratila Evana, mimozemšťana v ľudskom tele, ktorého Iní poslali zabíjať ľudské bytosti, no namiesto toho sa zaľúbi do Cassie a zachráni ju a jej priateľov. Hoci sa zachránili, stoja pred obrovským rozhodnutím: opevniť sa na zimu a dúfať, že sa vráti Evan Walker, alebo sa vypraviť na cestu a pátrať po ďalších zachránených, skôr ako ich obkľúči nepriateľ. Pretože ďalší útok je viac než pravdepodobný – určite príde.
  • Autor: Rick Yancey
  • Originálny názov: The Infinite Sea
  • Počet strán: 260
  • Preložila: Mária Kočanová
  • Vydavateľstvo: Tatran
  • Moje hodnotenie: 4/5
Potom, ako Tí druhí zbavili našu planétu neuveriteľného množstva ľudí pomocou krutých piatich vĺn, zabíjanie bohužiaľ nekončí. Cassie sa podarilo to, po čom veľmi túžila – zachránila svojho bračeka Sammyho. Nebola však sama. Pomohol jej Tlmič, ktorého nakoniec bolestivo stratila. Nečakane, ale vďačne našla svojho spolužiaka Bena a aj bandu deciek, ktorým teraz neostáva nič iné, ako si navzájom pomáhať. To, že prežili a utiekli od desivých rúk nepriateľa ešte neznamená, že vyhrali. Hoci sľubmi treba šetriť, Evan sa zaviazal Cassie, že si ju znovu nájde. Aj napriek tomu, že nikto na sto percent nevie, či je nažive, Cassie sa spolu so Sammym, Benom a jeho čatou ukrýva v hoteli, kde čakajú na Evana. Má to byť ich posledná zastávka pred cestou za novým útočiskom a ľuďmi, čo snáď prežili. Čaká ich náročná cesta plná zložitých rozhodnutí a náročných strát na životoch. Každý je istým spôsobom zranený, každý bojuje a každý sa dostáva do podlých a nepríjemných situácií. Dokážu však spoločne premôcť všetky nástrahy, ktoré si pre nich pripravil nepriateľ?

Do Nekonečného mora som sa púšťala s nádejou a pocitom, že to bude ohromné. Nemýlila som sa. Piata vlna ma zhypnotizovala svojimi skvelými postavami a dejom, ale Nekonečné more ma okúzlilo až som sa bála, že mi exploduje hlava. Knihu som si nesmierne užila. Už v Piatej vlne nám autor ukázal, čo všetko so svojimi myšlienkami dokáže a tu to len potvrdzoval. 

„Padol na nás tieň ich príchodu a v nepreniknuteľnej temnote toho tieňa sme stratili výhľad na čosi základné. No to, že niečo nevidíme, ešte neznamená, že tam nič nie je. Otec mi ústami naznačoval, aby som utekala, lebo sám nemohol. Evan ma vytiahol z útrob beštie, a potom sa tam sám vrhol. Ben neváhal skočiť do pažeráka pekla, aby z neho vytiahol Sama. Existovali veci – no dobre, zrejme iba jedna, na ktoré ten tieň dosiaľ nepadol. Ohromujúce. Neúnavné. Neporaziteľné. Môžu nás zabiť, zlikvidovať do posledného, ale nemôžu zabiť – nikdy nemôžu zabiť -, čo v nás pretrváva.“

Ako náhle som toto dielo dočítala, zmohla som sa len na chabé páni! Vôbec som nevedela, čo si mám myslieť, pretože som musela spracovať toľko! myšlienok. Beriem to ako veľké plus. Milujem keď ma kniha prinúti rozmýšľať. Bola som a ešte stále som vo vytržení. Hoci je v prvých kapitolách pomalé tempo, postupne sa to zlepšovalo a ja som sa čím ďalej iba čudovala nad všelijakými výmyslami a hádankami, ktoré na nás autor narafičil. Množstvo dialógov medzi postavami vám zaručí, že sa nebudete nudiť. Čo sa týka deja a celkovo tých najdôležitejších informácií a hlavných otázok prečo a kto, autor sa s nami o ne moc nepodelil a rozhodol sa, že si ich nechá do tretej knihy. Musím však povedať, že to, čo nám odhalil bolo vskutku nečakané a nepredvídateľné. Aj keď sa mi dej celkovo veľmi páčil a bolo to úchvatné, privítala by som skrátka viac vysvetlení. Pretože autor mal v tomto diele v hľadáčiku viac psychológiu jednotlivých postáv, dejová línia sa ako keby spomalila a kniha sa točí vlastne približne len v úseku ani nie mesiaca. Nemám mu to za zlé. To, že sa viac zameral na každú postavu a priblížil nám ich konanie z ich pohľadu, bolo skvelo premyslené. Zviditeľnil postavy, ktoré sa v predošlom diely príliš nepredviedli a neodhalili. Tak, ako to zvykol v Piatej vlne, aj tu nám ukázal pár pohľadov do minulosti. Nechýba ani rozprávanie z viacerých pohľadov, ktoré je ako inak úžasné. Najviac zo všetkého mi tu chýbali kapitoly zo Zombieho pohľadu. Pevne verím, že v nasledujúcej knihe tam budú. V opačnom prípade budem na Yanceyho poriadne a neľútostne nahnevaná! ;)

Pamätáte si Macherku? Hovoria vám niečo mená Šáločka, Kapor alebo Piškót? Nie? Ale no ták, určite si aspoň niečo o nich pamätáte. Tieto postavy tvoria v tomto príbehu podstatné úlohy a aj keby ste si ich nepamätali, autor vám o nich porozpráva dosť na to, aby ste ich znovu spoznali, pretože to ako sa prezentovali v prvej knihe, môže byť klamlivé. Každá postava je samozrejme istým spôsobom jedinečná a niečo skrýva. Niečo jedinečné, ale zároveň úchvatné, čím si vás získa. Alebo aj nie. Veď každému sa páči niečo iné. 

Cassie mám aj naďalej rada, páčili sa mi jej myšlienky a najmä sarkazmus. Je to super postava, aj keď občas mohla ubrať nad svojimi Evanovskými výlevmi. S Macherkou som veru nezačala najlepšie, ako keby sme si nesadli, no bola som strašne prekvapená, keď som si ju krok za krôčikom celkom obľúbila. Ben sa stal mojou najobľúbenejšou postavou, až mi je ľúto, že sa v tejto knihe neobjavoval častejšie. Evan je celkom zvláštna postava a nie som si istá, či som ho pochopila správne. Stále mi nie je jasné, ako mohol prežiť toľké zranenia, aj s tým faktom, že je Tlmič. Sammy a decká so Zombieho čaty sa zmenili, ale vzhľadom k tomu, čo prežívajú, ani sa nečudujem. Na scéne sa objavia aj dve nové, skutočne skvelé postavy, ktoré budete chcieť buď umlčať a prefackať, alebo objať a byť ich kamarátom. Máte sa na čo tešiť, to nekecám. 

„Najskôr nás naučili neveriť im,“ šepká. „Potom nás naučili neveriť si navzájom. Teraz nás učia neveriť dokonca ani samým sebe.“

Autor si pre nás pripravil ďalší skvelý príbeh. Hrá sa s našimi emóciami a pri tom všetkom necháva snáď milión otázok. Jeho metaforické, poetické písanie som si nesmierne obľúbila a som si istá, že sa bude páčiť každému čitateľovi, ktorý miluje sci-fi a YA. Do vydania Nekonečného mora som odpočítavala dni a som šťastná, že čakanie sa oplatilo. Teraz mi neostáva nič iné, ako si počkať na tretiu, poslednú knihu s názvom The Last Star, ktorá vyjde za veľkou mlákou v máji 2016. :) 

Ďakujem veľmi pekne vydavateľstvu TATRAN za poskytnutie recenzného výtlačku.

2 komentáre:

  1. Počula som na túto knihu už neskutočne veľa negatívneho, no čím ďalej tým viac i pozitívneho. Každý hovorí niečo iné a nejako si neviem utvoriť vlastný názor, či si knihu chcem prečítať. Jednotka sa mi síce páčila, no i tak neviem, či sa do toho pustiť. Každopádne výborná recenzia :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Pokiaľ sa ti prvá kniha páčila, nevidím dôvod, prečo by si si nemala prečítať aj Nekonečné more. Ja som si ju veľmi užila a navyše, keď nevyskúšaš, nikdy nebudeš vedieť čo si o nej myslieť. :) Ver mi, oplatí sa ju prečítať. ;) A ďakujem ti krásne. ♥

      Odstrániť

Každý komentár poteší. :))