Oliver Nocturno : Upírova fotografia - Kevin Emerson - Recenzia

Anotácia:

Čo sa stane, keď vyfotografujete upíra? Emalii, tvrdohlavému dievčaťu s prapodivnou minulosťou sa to podarilo. Úplne náhodou vyfotila Olivera Nocturna a vôbec netušila, čo tým všetko spôsobí. Oliver je totiž iný, než jeho krvilační upírski spolužiaci, milujúci rodičia a jeho zákerný starší brat Zlotrix. Oliver je jednoducho o trochu viac človekom, než všetci ostatní. A to môže byť problém...

• Autor: Kevin Emerson 
• Originálny názov: Oliver Nocturne - The Vampire´s Photograph
• Preložila: Katarína Slivková
• Počet strán: 234
• Vydavateľstvo: Albatrosmedia / CooBoo

Oliver je mladučký upír. Má zatiaľ 63 rokov, no pre nás je to akoby mal len trinásť. Býva so svojim bratom Zlotrixom, mamou Phlox a otcom Sebastianom. Cez deň spí ako normálny upír a večer navštevuje večernú školu. Oliver je iný ako ostatní. Necíti sa byť upírom na 100% aj napriek tomu že pije krv. Nie je moc obľúbený medzi spolužiakmi, a niektorí si z neho robia srandu. Napríklad taký Teo. Upíri v jeho svete počas dospievania v určitom čase dostanú svojho vlastného démona, a tým sa zaradia do sveta dospelých. Jemu sa to avšak moc nedeje. Dievča menom Emalia píše články do školských novín. Má takú celkom príjemnú povahu a je veľmi tichá. Keď objaví starý dom, popritom náhodou odfotografuje Olivera. Ten keď sa to dozvie v škole vie, povedzme, čo má spraviť. Áno, ide ju varovať aby ju neuverejnila, pretože keby tak spravila, nemuselo by to dopadnúť dobre.

Brat Zlotrix má už svojho vlastného démona a preto ho považujú za dospelého. Nemení to na ňom však fakt, že sa správa ako keby mal desať rokov. Kašle na školu a do mladšieho brata neustále dobŕdza. Väčšinou mi pripadal ako malý krpec a nie takmer osemnásť ročný dospelý upír. Jeho pravé meno je mimochodom Charles. 

V prvom rade ma na tej knihe zaujalo napríklad to, ako autor vykreslil svet v knihe. Upíri spávajú cez deň, večer sú naopak hore, spia v truhle a aby im nebola zima namiesto prikrývky používajú hlinu. Klasický upíri z dávnych čias. :) Pravdu povediac bola to príjemná zmena. Ďalšia zvláštna vec je že volal svojich rodičov menom a nie mami, oci.

Je písaná, ako inak, z pohľadu hlavného hrdinu Olivera. 

Na začiatku knihy je napísaný takzvaný prológ o Bráne. Postupne sa v knihe dozvedáme čo to vlastne je a na čo slúži. Keď som ju začala čítať absolútne som nechápala ako to všetko súvisí okolo Olivera. Vie to poriadne rozhodiť človeka. Na konci knihy som tomu ale konečne porozumela. 

Oliver stretáva aj dvoch nových ľudských kamarátov. Emaliu a jej bratranca Deana. Asi v polovici knihy sa rozbieha dobrodružstvo,ktoré je plné napätia a nečakaných scén. Je to tam proste nepredvídateľné. Autor prekvapuje v každej jednej kapitole.  A to ani radšej nehovorím o tom konci! Páni. Ten má poriadnu fantáziu. ;) Síce sú tam nejaké prešlapy, ale predsa nikto nie je dokonalý! 

Niektorí z vás určite len mávnu rukou a povedia si: zase tí upíri? Veď sú všade. :) Hej, je to tak, ale netreba iba pre toto zahadzovať pekný príbeh. Aj ja som čítala veľa kníh o upíroch. No a čo! Predsa treba čítať knižky rôzneho typu. Aj keď sú o upíroch! Netreba súdiť knihu len podľa obalu alebo anotácie. U tejto knihy platí to isté. Mňa príbeh zaujal a páčil sa mi. Na začiatku som od toho veľmi veľa neočakávala, ale dočkala som sa príjemnej zmeny. Neboli to dajaký upíri typu Damon Salvatore. Boli viac realistický. Boli super. Celá knižka je skôr taká oddychovka s kúskami dobrodružstva a aj štipky srandy. Som zvedavá ako sa mi bude páčiť pokračovanie.

Ďakujem vydavateľstvu Albatrosmedia za poskytnutie recenzného výtlačku.